Dôvodov, prečo sme sa odhodlali vytvoriť a ponúknuť deťom a Vám, ich rodičom, jazykové kurzy, ktoré sú naozaj iné, je hned niekoľko.
Obidve (Katka aj Gabika) sme absolventky Pedagogickej fakulty UK, ktorá nás v časoch, keď sme ešte študovali, pripravovala na to, že cudzie jazyky sa učia v škole, pekne v lavici, s knihou a so slovníčkom v ruke. Ako inovatívne možnosti nám ponúkli využitie počítačov a hier na hodinách, to bolo asi tak všetko. Nesťažujeme sa, vtedy to skrátka bolo tak.
Po škole nasledovala pedagogická prax a my sme sa snažili všetky získané poznatky využiť a modifikovať s ohľadom na aktuálnu situáciu v triede. Bola to výzva, pretože kniha a slovníček deti už vtedy nebavili.
Po určitom čase sa nám obom naskytla možnosť pokračovať v doktorandskom štúdiu. To nám otvorilo nové obzory a možnosti. Začali sme sa zaujímať o učenie cudzích jazykov aj na vedeckej báze. Kládli sme si rôzne otázky:
Prečo vôbec učiť cudzí jazyk?
Kedy je ten správny vek začať?
Aký je správny spôsob učenia sa cudzích jazykov?
na ktoré sme hľadali odpovede.
Absolvovali sme viaceré študijné pobyty v zahraničí a všetky prácne získané poznatky sme sa ďalej rozvíjať v spolupráci s našimi študentmi nemčiny.
Rozbehli sme dobrovoľný diskusný klub na témy: BYŤ UČITEĽOM JE SKVELÉ a CHCEM BYŤ INÝ UČITEĽ, ktoré boli medzi študentmi veľmi obľúbené. Študenti získali možnosť porozprávať sa o strastiach a slastiach začínajúceho učiteľa, vymeniť si skúsenosti, pochváliť sa, či posťažovať. Spoločne sme hľadali riešenia rôznych problémov. My sme získavali prvé skúsenosti z oblasti tzv. metodického couchingu (vtedy sme ešte nevedeli, že sa to tak volá), t.j. prístupu ako priviesť učiteľa k reflektovaniu a zlepšeniu vlastnej práce.
Popri tom sme viedli semináre aj pre učiteľov nemčiny (v rámci Metodického centra v Bratislave a Nadácie Volkswagen Slovakia v spolupráci s Goetheho Inštitútom v Bratislave) a spoločne sa tešili, že na školách zaviedli povinnú výučbu dvoch cudzích jazykov.
Áno, bolo aj také krátke obdobie.
Ale vieme, ako to chodí, nový minister = nové pravidlá.
So smútkom sme sledovali, ako sa nemčina stále viac dostáva do úzadia. Začali sme teda za nemčinu bojovať. Na základe rozhovorov s riaditeľmi škôl a s rodičmi nielen počas dňa otvorených dverí, ale aj po osobných stretnutiach, sme iniciovali a podporovali otvorenie „nemčinárskych“ skupín na školách (napr. na ZŠ Za Kasárňou alebo na ZŠ Sibírska).
Toto všetko boli však len kvapky v mori.
Silný tlak angličtiny sme pociťovali veľmi negatívne predovšetkým preto, že sme mali možnosť v praxi pozorovať, ako negatívne sa deti stavajú k učeniu akéhokoľvek iného cudzieho jazyka, ak začali s angličtinou ako prvým cudzím jazykom. Výsledkom sú demotivovaní žiaci, ktorí majú dojem, že sa im do hláv snaží škola naliať niečo, čo nebudú potrebovať.
Ale každá minca má dve strany.
Pri hľadaní ďalších možností sme sa zapojili do projektu Európskej únie, v operačnom programe cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Venovali sme sa metodickému couchingu pre učiteľky slovenčiny a nemčiny ako cudzieho jazyka. Mali sme možnosť naozaj dlhodobo pozorovať a podporovať malé deti pri učení sa cudzieho jazyka a súčasne overovať najvhodnejšie metódy vzhľadom na ich vek a individuálne schopnosti.
Zažili sme ten úžasný pocit, keď sa dostavia prvé úspechy v cudzom jazyku a keď vás radosť detí z toho, že niečo dokázali, motivuje k ďalšej práci. Skrátka si uvedomíte, že toto snaženie MÁ zmysel.
Všetky tieto skúsenosti sme pretavili do našich kurzov NEMČINA INAK, kde sa nemčina učí naozaj inak – prirodzene, s radosťou, hravo, ale hlavne efektívne.
